Po stáročia ľudia hľadali spôsoby, ako získať zdravie a krásu. Kedysi Kleopatra rozpúšťala perly v octe a roztok pila, považovala ho za elixír dlhovekosti. Legendárny lekár Paracelsus používal na rovnaký účel vegetatívnu síru…
Seriózni vedci v existenciu elixíru dlhovekosti veľmi neveria, ale veria, že každý človek má možnosť prežiť aktívny, plnohodnotný život až 100-120 rokov. A tu veľa závisí od postoja k zdraviu a túžby zachovať si ho a predĺžiť mladosť.
Nedávny výskum vedcov dokazuje, že bunková medicína môže v tejto veci pomôcť.
Pozornosť vedcov na celom svete sa už mnoho rokov upriamuje na kmeňové bunky. Kmeňové bunky (SC) sú jedinečné v tom, že nemajú diferenciáciu a v závislosti od okolností sa môžu stať normálnymi, plne funkčnými bunkami akéhokoľvek orgánu a akéhokoľvek tkaniva. Tak napríklad SC môžu „zalepiť“ tkanivo srdcového svalu, obnoviť poškodené cievy… Ukazuje sa, že ak sa naučíte ovládať SC, môžete sa zbaviť takmer akejkoľvek choroby.
A istý pokrok sa už dosiahol. Vo svete sa tak už viac ako dvadsať rokov pri liečbe zhubných krvných ochorení realizuje transplantácia krvotvorných (krvotvorných) kmeňových buniek. Okrem toho sa ďalšie mezenchymálne SC používajú na augmentáciu kože v medicíne popálenín; používajú sa aj na liečbu mnohých kardiovaskulárnych ochorení.
Medzitým objavy v „kmeňovom lekárstve“ pokračujú. Zamyslite sa sami: len za posledných 10 rokov bolo udelených sedem Nobelových cien za výskum v oblasti bunkovej technológie. Vedci zo všetkých krajín vrátane Ruska zároveň vkladajú najväčšie nádeje do použitia takzvaných mezenchymálnych autológnych (vlastných) ľudských SC. Dajú sa získať napríklad z ľudského tukového tkaniva alebo z tkaniva kostnej drene – a vstreknúť do tela za účelom regenerácie poškodených orgánov.
Táto technika sa už používa pri rekonštrukčnej chirurgii a liečbe rôznych druhov poranení mäkkých a tvrdých tkanív. Začína sa používať na liečbu diabetickej nohy a na obnovu poškodených oblastí kostí. V Spojených štátoch napríklad v súčasnosti prebiehajú dve štúdie o využití tejto technológie na liečbu následkov infarktu a akútneho srdcového zlyhania. Tieto štúdie sú schválené FDA (Food and Drug Administration). Podobná štúdia sa začala v Európe. V Japonsku skúmajú možnosť liečby ochorení pečene, vrátane cirhózy, pomocou tejto techniky. Je zrejmé, že počet indikácií pre tento typ liečby sa bude neustále rozširovať.
A predsa je dnes postoj k bunkovým technológiám v spoločnosti nejednoznačný. Pravidelne sa objavujú znepokojujúce fámy, že zavedenie kmeňových buniek vedie k rozvoju onkologických procesov. Existujú však aj iné názory: že bunkové technológie sú budúcnosťou a že sú všeliekom na všetky choroby.
Kde je teda pravda? Tá, samozrejme, leží v strede.
„Kmeňové bunky by som nenazval liekom na všetky choroby, akousi „magickou pilulkou“, ktorá dokáže človeka okamžite postaviť na nohy, nech je chorý z čohokoľvek. Ale úspechy bunkovej medicíny nemožno ignorovať. Stačí pripomenúť, že krvotvorné kmeňové bunky sa v liečbe onkológie používajú veľmi dlho – každý vie o takom type liečby, ako je transplantácia kostnej drene. Špecialisti našej kliniky prakticky potvrdili účinnosť použitia mezenchymálnych kmeňových buniek na liečbu takých závažných ochorení, akými sú infarkt myokardu, ischemická choroba srdca, dilatačná kardiomyopatia, angina pectoris, kardioskleróza, diabetes mellitus, skleróza multiplex, následky cievnej mozgovej príhody , lézie gastrointestinálneho traktu, muskuloskeletálneho a nervového systému, detská mozgová obrna a mnohé ďalšie patologické stavy a syndrómy. Nie, nezaväzujeme sa vyliečiť človeka raz a navždy z akejkoľvek choroby. Však všetci
našich pacientov po bunkovej terapii dochádza k zlepšeniu stavu v tej či onej miere. Všetko závisí od stavu ľudského tela a od toho, ako skoro sa na nás obrátil,“ hovorí Yuri Kheifets, hlavný lekár kliniky kmeňových buniek „The Newest Medicine“.
„Samozrejme, že najjednoduchší spôsob liečenia choroby je neliečiť ju vôbec, ale predchádzať jej. Ale aj tu môže bunková medicína pomôcť! Koniec koncov, včasná regenerácia (revitalizácia) biologických tkanív tela môže zabrániť rozvoju mnohých chorôb a poskytnúť človeku stav praktického zdravia a pohodlný aktívny plnohodnotný život na mnoho rokov,“ pokračuje Dr. Kheyfets.
„Pokiaľ ide o obavy z možného rozvoja rôznych vedľajších účinkov pri použití techník bunkovej medicíny, za 20 rokov jej používania v klinickej praxi sa nikdy nepodarilo preukázať súvislosť medzi zavedením kmeňových buniek a vývojom rakoviny alebo iných závažných komplikácií. Obavy v tomto smere preto možno nazvať iba planými špekuláciami, ktoré nemajú nič spoločné s medicínou založenou na dôkazoch.
Možno sú teda bunkové technológie budúcnosťou modernej medicíny?