Požiadať partnera o povolenie stretnúť sa s priateľmi je jedným z príkladov spoluzávislého vzťahu. Povieme vám, čo to je, ako rozpoznať a zbaviť sa nezdravej potreby druhého človeka.
Natalia Zhukova, Gestalt terapeutka,
odborník na závislosti a spoluzávislé vzťahy
Existuje mnoho definícií pre spoluzávislosť (spoluzávislý vzťah). Spočiatku sa tento koncept objavil ako výsledok štúdia podstaty chemických závislostí a dopadu, ktorý mala choroba na blízke okolie závislého. Komplex znakov, ktorý charakterizoval správanie a stav človeka vo vzťahu s alkoholikom, popisoval bolestivé zmeny a nazýval sa para-alkoholizmus.
Postupom času, keď sa alkoholizmus začal považovať za jeden z typov závislostí, sa pojem zmenil na spoluzávislosť. „Co-“ znamená kĺb, závislosť – strata slobody, voľba. Dnes neexistuje jednotná definícia, ktorá by obsahovala celú kapacitu tohto javu, avšak všeobecné chápanie je nasledovné: spoluzávislé vzťahy sú nadmerné duševné a emocionálne ponorenie sa do života inej osoby s porušením (alebo zmiznutím) psychologických hraníc, zmätok rolí.
Ako zistíte, že ste v deštruktívnom, spoluzávislom vzťahu?
Často je ťažké pochopiť, že ste v spoluzávislom vzťahu. Rodina, v ktorej manžel pije, žena a deti trpia násilím, ale žena je v tomto vzťahu aj naďalej. Jemný, hanblivý človek, ktorý obetuje svoj čas a potreby, nedokáže odmietnuť šéfa a kolegov, robí veľa práce, trpí depresiami a chronickou únavou. Niečí kamarátka, ktorá sa roky snaží ukončiť vzťah s partnerom, od ktorého trpí ponižovaním a zanedbávaním. Dospelí muži či ženy, ktorí neopustili starostlivosť matky alebo „zaberajú“ rolu neprítomného rodiča, žijúci život niekoho iného. Známe príbehy o spoluzávislých vzťahoch. A možno najodhaľujúcejším znakom toho, že „je čas vypadnúť“, vyhľadať pomoc, je neschopnosť prerušiť takéto vzťahy, aj keď je v nich život ako v pekle.
Strach z rozchodu je taký silný, že je vhodnejšie „vybudovať si toleranciu voči bolesti“: nájsť spôsob, ako vydržať, „vypnúť“ pocity, poprieť a skresliť realitu. Je to ako závislosť od bolesti. Inými slovami, je veľmi ťažké určiť, čo sa s vami a vo vašom vzťahu deje, keď ste sa naučili „vypnúť“, potlačiť svoje pocity.
Ďalším znakom toho, že vo vašom vzťahu sú deštruktívne tendencie, sú rozmazané čiary. Akýkoľvek vzťah predpokladá, že do tej či onej miery sme prepojení, závislí jeden od druhého. Ale spoluzávislé vzťahy naznačujú, že ľudia sú tak prepojení v rôznych oblastiach života, že nemôžu byť autonómni, nezávislí a niesť zodpovednosť za svoj stav a uspokojenie svojich potrieb. V takýchto vzťahoch si ľudia často nevšimnú, ako preberajú zodpovednosť za inú osobu, pričom strácajú zmysel pre svoje vlastné hranice.
Namiesto toho, aby kontroloval a riadil svoj stav, človek ovláda stav druhého, stráca schopnosť povedať „nie“, čím mu umožňuje narúšať svoje vlastné hranice, alebo prekračovať hranice iného (prevziať zodpovednosť za neho, šetriť, rozhodovať sa o čo je najlepšie a správne), čím ho zbavuje práva byť autonómny. Takéto vzťahy sú, samozrejme, udržiavané systémom manipulácie.
Ďalší znak súvisí s tým, že v spoluzávislých vzťahoch ľudia zriedkavo zdieľajú svoje pocity, skúsenosti. Namiesto toho potláčajú svoje pocity, čím sa zbavujú skutočného zmyslu pre seba a svoje potreby, čo robí človeka zraniteľnejším voči manipulácii. V dôsledku toho narastá vnútorné napätie, pocit neistoty a neláska k sebe samému, až k sebanenávisti. Potlačené a nahromadené pocity, ktoré si vyžadujú vytesnenie, často „unikajú“ nekontrolovaným, neadekvátnym spôsobom (výkriky, hádky, násilie), alebo začínajú ničiť samotného majiteľa (sebadeštruktívne pudy, správanie, somatické a psychické poruchy, závislosť), pričom problém alebo konflikt nie je vyriešený, ale iba prehĺbený, vzniká pocit hanby a viny v dôsledku progresívnej emocionálnej nekontrolovateľnosti.
Ďalším znakom je posun rolí, miešanie funkcií. Spoluzávislý človek sa namiesto partnera snaží byť rodičom, psychológom, lekárom atď., podvedome sa snaží nahradiť túžby iných ľudí svojimi, pričom zlepšuje život niekoho iného, ale nie ten svoj. V skutočnosti sa spoluzávislý človek často snaží poskytnúť partnerovi to, čo sám potrebuje. Keďže sa však nevedia o seba dostatočne postarať, často si uvedomujú svoju starostlivosť o druhého, narúšajú jeho hranice, ignorujú jeho túžby (konanie dobra).
V spoluzávislých vzťahoch sa človek sústreďuje na vzťahy, tie sa stávajú hlavným zdrojom uspokojovania jeho potrieb, postupne sa, mimochodom, pri chemickej závislosti ocitne izolovaný, stráca alebo minimalizuje ostatné sociálne väzby. Znižuje alebo redukuje teda prijímanie podpory mimo vzťahu, realizáciu seba samého mimo vzťahu, čo vytvára a zvyšuje strach a pocity osamelosti.
Samozrejme, nie všetky znaky sú tu uvedené, ale ak si myslíte, že je čas dostať sa von, vyhľadajte odbornú pomoc a podporu.
„Úplné zotavenie z kodependencie je možné. Zdroje potrebné na to sú: túžba po zmene, odvaha pozrieť sa na svoj život novým spôsobom, ochota požiadať o pomoc.“
Berry a Janey Weinholdovci